Neviete mu odolať? Príčinou môže byť aj fakt, že práve sladká chuť je prvá, ktorú poznáme už z materského mlieka. Tak či onak, cukor je neodmysliteľnou súčasťou nášho života, sladkostí ale aj jedál, ktoré denne konzumujeme. Možno naozaj biely cukor považovať za jed? A sú jeho alternatívy vôbec zdravšie?
BEZ VITAMÍNOV A MINERÁLNYCH LÁTOK
Vedeli ste, že dospelý človek skonzumuje ročne v priemere 40 kg cukru? Ak ste sa práve pri tomto čísle chytili za hlavu, možno je najvyšší čas na cukor si nielen posvietiť, ale aj zmeniť svoje stravovacie návyky. Klasický biely cukor, kryštálový, práškový či vo forme kociek sa vyrába z cukrovej repy či trstiny, procesom rafinácie. Práve pri nej je pôvodný prírodný cukor zbavený všetkých vitamínov a minerálnych látok. Ale tiež nečistôt, zápachu a zvyškov sirupu, z ktorého sa vykryštalizoval. Takto upravený predstavuje iba prázdne kalórie, ktoré sú v nadmernom množstve zodpovedné aj za tukové zásoby a priberanie na váhe.
CESTA CUKRU NA NÁŠ STÔL
Do Európy sa cukor dostal až v 15. storočí. Za prapôvodné sladidlo, ktoré bolo používané už v dobe kamennej môžeme považovať med. V Indii sa už 1000 rokov pred našim letopočtom lisovala a varila šťava z cukrovej trstiny, z čoho sa získaval cukor. Neskôr sa tieto postupy rozšírili do Afriky, na Kanárske ostrovy a do Španielska. Do viacerých európskych štátov a teda aj na územie Slovenska sa cukor dostal až v 15. storočí.
JE TRSTINOVÝ CUKOR MENŠIE „ZLO“?
Tvrdenie, že trstinový cukor je v porovnaní s klasickým bielym zdravší, je mylné. Najviac používaný biely cukor sa pýši nálepkou „nezdravý“ najmä preto, že je rafinovaný, teda chemicky čistený. Zo základnej suroviny, ktorou je cukrová repa alebo trstina sa získava sladká šťava. Tá je čistená a zahusťovaná, čím vznikajú kryštáliky. V poslednom kroku je sladidlo rafinované, čoho výsledkom je jeho biela farba. Naopak hnedý, alebo tiež trstinový cukor nie je chemicky čistený. A hoci si zachováva istú časť vitamínov a minerálov, nemožno hovoriť o tom, že je zdravší. Navyše často sa stáva, že hnedý cukor je jednoducho prifarbený karamelom či melasou. Platí teda, že stále ide o cukor a oveľa dôležitejšie je množstvo, ktoré skonzumujeme.
FRUKTÓZA = ZDRAVŠÍ ZDROJ CUKRU
Odborníci na zdravú výživu sa zhodujú na tom, že malé množstvo cukru nie je jedom, treba si však uvedomiť, že sa nachádza aj v potravinách, ktoré chuťou nie sú sladké. Za najzdravšiu a vcelku kontrolovateľnú formu sladenia preto považujú fruktózu. Ide o najprirodzenejšiu podobu cukru, ktorý sa nachádza v ovocí. Fruktóza ma nízky glykemický index, čo ocenia nielen diabetici, keďže na jej trávenie je potrebný inzulín. Aj v tomto prípade platí, že ak telo veľké množstvo fruktózy a energie z nej nespotrebuje, jednoducho si ju uloží v podobe tukov.
ALTERNATÍVY BIELEHO CUKRU
To, čo platí pri jedle, platí rovnako aj v prípade cukru, resp. sladkej chuti. Neexistuje nič dobré a zlé. Svet naozaj nie je čierno-biely. Ak chcete predsa len mať príjem rafinovaného cukru pod kontrolou a možno podliezť povestných 40 kg z úvodu, vyskúšajte jeho alternatívy. Med, cukor či rôzne druhy sirupov.
MED: Nájde sa azda v každej domácnosti. Pri jeho kúpe dbajte na pôvod a nebráňte sa za najchutnejšie sladidlo priplatiť. Skúsený včelár vám predá len kvalitne spracovaný med. Vedeli ste, že toto sladidlo sa z viac ako 2/3 skladá z jednoduchých cukrov?
KOKOSOVÝ CUKOR: Často sa označuje za zdravšiu alternatívu bieleho či trstinového cukru azda len preto, že obsahuje nestráviteľnú rastlinnú vlákninu inulín, ktorá má na svedomí spomalenie rastu hladiny glukózy v krvi. Cukor má nielen výraznú chuť a farbu, vonia príjemne po karameli.
BREZOVÝ CUKOR: Známy tiež pod názvom xylitol má nízky glykemický index, obsah kalórií a sacharidov. Ide o prírodný cukrový alkohol, ktorý sa nachádza vo väčšine rastlín.
MELASA: Vzniká ako vedľajší produkt pri výrobe cukru. Hustý hnedý sirup má nižší glykemický index a svojim spôsobom ide o cukor len v kvapalnej forme.
OBILNÉ SIRUPY: Vznikajú prirodzenou fermentáciou zŕn špaldy, pšenice, jačmenného sladu či dokonca z ryže. Obsahujú fruktózu alebo glukózu a všetky majú nízky glykemický index.
ČAKANKOVÝ SIRUP: Spomedzi sladkých sirupov a sladidiel ho možno považovať za najprospešnejší aj preto, že obsahuje veľké množstvo vlákniny, zároveň má nízky glykemický index a obsahuje najmenej kalórií. Získava sa z koreňa čakanky.
AGÁVOVÝ SIRUP: Sirup jemnej a neutrálnej chute pochádza z kaktusu agáve. Zložením ide o čistú fruktózu, aj preto je jeho chuť sladšia ako med.
JAVOROVÝ SIRUP: Získava sa z miazgy javora cukrového a ide o typické kanadské sladidlo, bez ktorého veľa ľudí nevie predstaviť sladké raňajky či bohato poliate palacinky.
DATĽOVÝ SIRUP: Jeho výroba spočíva zmiešaním usušených datlí s vodou, ktoré sa zmixujú, filtrujú a získaná šťava sa koncentruje na požadovanú hustotu. Sirup je voňavý, tmavej farby a pomerne hustý. V jeho zložení prevažuje glukóza.
