Jej meno sa spája s jednými z najdôležitejších vedeckých objavov 20. storočia. Stala sa jedinou ženou, ktorá získala Nobelovu cenu v dvoch rôznych odboroch a pravdepodobne prvou, ktorá fyzike a chémii obetovala zdravie. Poznáte životný príbeh Madam Curie?
VEĽKÉ ÚSPECHY V SKROMNÝCH PODMIENKACH
Narodila sa v poľskej Varšave 7. novembra 1867. Pochádzala z rodiny gymnaziálneho učiteľa, kde spolu so štyrmi súrodencami vyrastala v jednoduchých podmienkach. Jej detstvo ovplyvnila najmä smrť matky, keď mala jedenásť rokov. Vďaka otcovej profesii sa v rodine Skłodowských veľmi dbalo na vzdelanie. Keďže však nemali dostatok prostriedkov, nedostalo sa všetkým deťom naraz. Preto Maria začala študovať, až keď sa jej sestra Bronisława stala lekárkou. Dovtedy pracovala ako vychovávateľka. Až v roku 1891 (ako dovtedy jediná žena) zložila prijímacie skúšky na štúdium fyziky a chémie na parížskej Sorbonne. Pripísala si tak úvodné zo svojich významných prvenstiev. Neskôr si k vybraným odborom pridala aj štúdium matematiky.
Intenzívne a zároveň trochu osamelé štúdium na dvoch fakultách súčasne nebolo jednoduché, no Maria vďaka svojej prirodzenej zvedavosti a cieľavedomosti skladala skúšky s vyznamenaním. Popritom sa po večeroch venovala doučovaniu, ktoré jej zabezpečovalo aspoň malý príjem. Po získaní diplomu z fyziky v roku 1893 začala pôsobiť vo fyzikálnom laboratóriu pod vedením Gabriela Lippmanna. Štúdium matematiky úspešne ukončila o rok neskôr.
PIERRE CURIE A SPOLOČNÉ OBJAVY
Stretli sa v roku 1894, v čase, keď Pierre pracoval na svojom doktoráte a súčasne v laboratóriu Henriho Becquerela. Po krátkom čase zistili, že ich nespája len záujem o fyziku a v nasledujúcom roku sa vzali. V roku 1897 sa im narodila prvá dcéra Irène (v dospelosti tiež držiteľka Nobelovej ceny). Vzťah Marie a Pierra bol už od začiatku aj pracovný. V roku 1896 ju Pierre predstavil profesorovi Becquerelovi, ktorý jej ponúkol doktorandské štúdium pod svojím dohľadom a prácu na projekte, ktorý všetkým trom nakoniec zmenil život a nenávratne ovplyvnil dovtedy známy svet fyziky.
Zadanie znelo: Zistiť, prečo sú niektoré druhy uránovej rudy rádioaktívnejšie ako podiel čistého uránu v rude. Na prvý pohľad nie veľmi atraktívna a prácna úloha však Mariu nadchla a s odhodlaním sa do úlohy pustila. Nadšenie, s akým delila kúsky uránovej rudy na jednotlivé zlúčeniny a vo vzduchu visiaca odpoveď na otázku, čo spôsobuje jej rádioaktivitu, čoskoro zasiahli aj Pierra. Keď uvážime, že pracovali bez akýchkoľvek ochranných pomôcok, s minimálnym vybavením a v skromných priestoroch univerzity, prvé výsledky ich snahy prišli relatívne skoro. Po štyroch rokoch bádania identifikovali hneď dva nové chemické prvky – polónium a rádium. Prvý pomenovali podľa Poľska, Mariinej vlasti. Druhý dostal názov podľa latinského výrazu pre lúč (radium). Svojím objavom zároveň objasnili pravdepodobnú príčinu rádioaktivity, t. j., že vzniká ako sprievodný efekt pri rozpade atómových jadier. Spôsobili tým revolúciu na poli fyziky i chémie, pretože dovtedy sa atóm považoval za nedeliteľný. Svoje zistenia si však nikdy nedali patentovať.
„Prvý izolovaný gram rádia pochádzal z českého Jáchymova.“
Za spoločné úspechy si v roku 1903 vyslúžili Nobelovu cenu za fyziku. Výsledky (a tiež náhla popularita v očiach verejnosti) ich ihneď motivovali do ďalšej práce. V nasledujúcom roku sa Pierre stal profesorom na Sorbonne a od univerzity dostal povolenie na založenie vlastného laboratória. Vedúcou výskumu sa stala Maria. Venovali mu takmer všetok svoj čas aj peniaze. Sami na sebe tiež pocítili aj odvrátenú stranu vedy. Spozorovali, že práca s rádiom poškodzuje tkanivo. Pierra to zaujalo a začal pracovať na možnosti použiť rádioaktívny materiál na liečbu zhubných nádorov. O jeho škodlivosti sa však stále vedelo zúfalo málo.
RODINNÁ TRAGÉDIA A SAMOSTATNÁ PRÁCA
Dnes by sme povedali, že Maria a Pierre mali šťastie. Napriek častému vystavovaniu radiácii spolu mali dve zdravé deti. Druhá dcéra Eva sa im narodila v roku 1904. Krátko na to, v apríli 1906, však Maria zažila najväčšiu stratu vo svojom živote. Pri tragickej zrážke s konským povozom Pierre zomiera a ona náhle prichádza o manžela a zároveň dôležitého spolupracovníka.
Po jeho smrti odmietla francúzsku štátnu penziu. Vzala však miesto, ktoré jej ponúkla univerzita a po Pierrovi prebrala miesto vedúcej katedry. Stala sa tak prvou ženou – profesorkou fyziky na Sorbonne.
V roku 1911 jej len o jeden hlas ušlo členstvo vo francúzskej Akadémii vied. V tom istom roku sa zúčastnila prvého kongresu fyzikov v Bruseli, ktorý zorganizoval belgický priemyselník Ernest Solvay. Jedným z účastníkov bol aj Albert Einstein. Rok 1911 bol však významný predovšetkým pre niečo iné. Maria získala svoju druhú Nobelovu cenu, vďaka ktorej mohla ďalej financovať svoj výskum. Ocenenie, ktoré dostala za izolovanie čistého rádia, jej pomohlo presvedčiť francúzsku vládu, aby financovala založenie nezávislého Ústavu pre rádium (Institut du radium). Ten na pôde parížskej univerzity nakoniec vznikol v roku 1914 a Mariu vymenovali za jeho riaditeľku. Realizovali sa tu výskumy z oblasti chémie, fyziky a medicíny.
1. SVETOVÁ VOJNA A NESKORŠIE OBDOBIE
Počas vojny pracovala Maria aj v teréne. Stala sa vedúcou vojenskej lekárskej bunky, ktorá zabezpečovala organizáciu poľných röntgenografických staníc. Tie v priebehu konfliktu vyšetrili viac ako 3 milióny zranených francúzskych vojakov.
Po vojne naďalej viedla Ústav pre rádium a pokračovala v Pierrovom odkaze. Pracovala na rozvoji liečby rakoviny pomocou žiarenia. Cestovala po svete a pomocou vlastnej nadácie pomáhala zakladať ústavy na liečenie tejto choroby. V 20. rokoch absolvovala cestu do USA, kde prijala niekoľko ocenení a od amerického prezidenta slávnostne prebrala gram rádia určený na výskum. Jeden inštitút založila v roku 1932 aj v rodnom Poľsku. Jeho vedením poverila svoju sestru Bronisławu.
Je známe, že pre Mariu Curie-Skłodowskú sa jej práca a životné poslanie stalo osudným. Priame vystavovanie žiareniu po celé roky spôsobilo známej vedkyni leukémiu, ktorej podľahla 4. júla 1934 v sanatóriu v Sancellemoz pri Paríži. Až do konca sa nechala liečiť pod cudzím menom. Za jej posledné prvenstvo (im memoriam) môžeme považovať fakt, že sa stala prvou ženou, ktorú pochovali v Parížskom Pantheone. Tejto cti sa jej však dostalo až v roku 1995.
ZAUJÍMAVOSTI:
• Kariéru vo vede si zvolila aj staršia dcéra Marie a Pierra, Irène. Spolu s manželom Frédéricom Joliotom získali Nobelovu cenu v roku 1935 za objav umelej rádioaktivity.
• Na získanie jedného gramu rádia, museli Curieovci ručne spracovať približne osem ton rudy. Bez technických pomôcok, v nedostatočných podmienkach a bez laboratórneho vybavenia.
• Zachované zošity, do ktorých si Maria zapisovala poznámky, ešte dnes vyžarujú rádioaktivitu. Písala do nich často popálenými rukami od uránovej rudy.
