Jedna z najvplyvnejších a najznámejších žien francúzskej histórie zanechala stopu nielen v srdci kráľa Ľudovíta XV. Oslnivá krása, ale aj inteligencia, kultivovanosť a záujem o literatúru a umenie jej vydláždili cestu na kráľovský dvor a do postele panovníka, ktorý mal na ňu slabosť až do smrti.
PRÍBEH S JASNÝM PLÁNOM
Madame de Pompadour, sa narodila 29. decembra 1721 v Paríži a jej skutočné meno bolo Jeanne-Antoinette Poisson. Dcéra kurtizány a meštianskeho obchodníka zdedila po matke nielen krásu. A tá, azda z vlastnej skúsenosti vedela, čo bude pre jej dcéru najlepšie a „tvrdo“ na tom pracovala. Louise-Madeleine de La Motte v mladosti rada obšťastňovala mužov z vyšších spoločenských kruhov a sobášom s obchodníkom Francoisom Poissonom si chcela zabezpečiť titul meštianky. Matka štyroch detí sa však svojho „povolania“ vzdať nevedela. Aj to bol dôvod, pre ktorý sa pochybovalo o tom, kto je vlastne otcom Jeanne-Antoinette. Dievčatko, o ktoré matka na rozdiel od jej manžela nejavila príliš záujem, vyrastalo od štyroch rokov v kláštore, kde získala vzdelanie, návyky aj slušné správanie. Keď mala osem, matka ju pod zámienkou liečenia nevoľností z kláštora vzala. Jej plán bol totiž jasný. Z bystrého a šikovného dievčatka chcela mať vzdelanú mladú ženu, ktorá ohúri mužov z najlepšej spoločnosti nielen krásou, ale aj osobnosťou. Naučila sa spievať, tancovať, hrať na hudobných nástrojoch, nechýbal jej prehľad v literatúre aj v umení.
SVADBA Z ROZUMU
Vzdelanie aj uvedenie do spoločnosti zabezpečil Jeanne-Antoinette. Muž, ktorého oslovovala strýko. Keď mala 19 rokov, vydal ju za svojho synovca Charlesa-Guillauma d’Etiolles, porodila mu dve deti, ktoré žiaľ zomreli. Z meštianky sa tak vydajom stala príslušníčka nižšej šľachty, ktorá viedla bohatý spoločenský život v dobrej spoločnosti. Panstvo, na ktorom žila susedilo s kráľovskými revírmi, kde z času na čas zahliadla či občas aj stretla kráľa Ľudovíta XV. Všetko sa však zmenilo v roku 1745, kedy bola spolu s manželom pozvaná na svadbu syna kráľa. Preskočila povestná iskra a „románik“ nabral rýchly spád.
KRÁĽOVSKÁ MILENKA
Na želanie kráľa sa presťahovala do Versailles, kde jej panovník vyčlenil zvláštne komnaty. Stala sa však nielen jeho milenkou. Okrem pravidelnej dávky romantiky bola jeho dôverníčkou, poradkyňou a najbližšou priateľkou. A aby si získala uznanie na kráľovskom dvore, nezaháľala. Vzdelávala sa v oblasti umenia, hudby, politiky aj vedeckých tém. Jemný vkus, inteligencia a schopnosť viesť rozhovory na rôzne témy jej „otvorili dvere“ zase o kúsok ďalej. Okrem jej vzťahu s kráľom sa zaujímala aj o kultúru či umenie. Starala so o chudobné deti, podporovala výstavbu nemocníc či rôzne dobročinné organizácie. Jej vplyv a moc však narazili aj na kontroverzie a nepriateľov. Bola terčom kritiky zo strany šľachty a niektorých členov kráľovského dvora, ktorí považovali jej postavenie za nevhodné pre ženu z menej privilegovaného prostredia. Po rozluke manželstva vykúpil kráľ titul markízy de Pompadour spolu so zámkom a daroval ho svojej milenke. Netrvalo dlho a o po 5 mesiacoch ju vo veľkom štýle uviedol na kráľovský dvor.
OBĽÚBENÁ PORADKYŇA KRÁĽA
Zaujímavosťou je, že ako milenka kráľa mala Madame de Pompadour veľký vplyv na politiku a kultúru v krajine. Bola známa svojím vplyvom na udelenie výhod a postov jej priateľom a stúpencom. Vďaka nej sa mnoho umelcov, spisovateľov a filozofov dostalo do kráľovského dvora. Dôležitú úlohu zohrávala aj vo vnútornej politike Francúzska. Bola obľúbenou poradkyňou kráľa a mala dopad na mnohé rozhodnutia v politike a v zahraničných záležitostiach. Aktívne sa zapájala do diplomacie a snažila sa udržiavať mier a stabilitu v krajine.
KEĎ MILENKU STRIEDA MILENKA
Milenecký vzťah ochladol po 5 rokoch a hoci príčina, prečo kráľ Ľudovít XV. ukončil pomer s Madame de Pompadour nie je známa, špekulovalo sa o viacerých možnostiach. Tvrdenie, že sa panovníkovi kráska po intímnej stránke zunovala striedali zdravotné problémy či dokonca fakt, že posteľ Ľudovíta XV. hostila iné ženy. Tak či onak, nedal na ňu, jej rady či názory dopustiť. V roku 1764 Madame de Pompadour zomrela vo veku 42 rokov na tuberkulózu. Jej smrť bola pre kráľa veľkou stratou a veľmi ju oplakával. A hoci by sa mohlo zdať, že jej vplyv a moc vydržali naveky, nebolo tomu tak. Po jej smrti sa kráľ sťahoval do seba a stratil záujem o politiku. Vďaka prínosu pre umenie, politiku a kultúru je Madame de Pompadour pamätaná ako jedna z najdôležitejších žien svojej doby. Jej postava zostáva zároveň symbolom rozkoše a vplyvu na francúzsky dvor v 18. storočí.
