Medzilaborce, maličké mestečko ležiace na Hornom Zemplíne, pri hraniciach s Poľskom, mnohými nepoznané. V útlej populácii východného kraja sa však nachádza miesto hojne navštevované milovníkmi umenia a zvedavcami z rôznych kútov sveta.
Medzilaborce sú domovom Múzea moderného umenia Andyho Warhola, významného miesta mapujúceho jeho slovenský pôvod, život a najmä významné umelecké diela. Meno, ktoré pozná takmer každý Slovák patrí jednému z najproduktívnejších umelcov v histórii pop-artu 20. storočia. Rusínsky pôvod Andyho Warhola priviedli jeho rodinu naspäť ku svojim koreňom a spolu s ďalšími nadšencami prispeli k založeniu jediného miesta na Slovensku, ktoré po strastiplnej ceste otvorilo svoje brány jednej z najvýznamnejšej osobnosti v niekdajšom umeleckom svete.
K rozprávaniu príbehu o Andym Warholovi prispela rodina, priatelia, spolupracovníci aj jeho verní obdivovatelia. Jedným z nich bol Slovák Dr. Michal Bycko, Phd., ktorý meno Warhol počul prvýkrát v roku 1973 počas vysokoškolského štúdia od profesora Ivana Šafranka. Začala sa tak dlhá cesta poznania hviezdy moderného umenia pop-art, Andyho Warhola.
Júlia Varcholová (rodená Zavacká) a Andrej Varchola boli manželia pochádzajúci z malej dedinky na východe Slovenska – Miková. Stavebný robotník a zručná vyšívačka boli oddaní katolíci, ktorých však ťažké časy panujúce vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku donútili emigrovať do Ameriky ďaleko od rodnej vlasti. Najskôr Andreja a po smrti Júliinej matky aj ju. Usadili sa v jednom z východoeurópskych etník v Pennsylvánii v Pittsburgu. Tu sa im narodili traja synovia potom, čo mladým manželom krutá vojna vzala najstaršiu dcéru doma v Mikovej. Dva roky po príchode Júlie v roku 1921 sa manželom narodil prvý syn Paul Warchola. Po ňom v roku 1925 John a napokon 6. augusta 1928 najmladší syn, ktorý niesol meno otca Andrej Warchola. V rodine sa hovorilo a modlilo v rusínskom jazyku. Matka Júlia sa nikdy dokonale nenaučila po anglicky. S citom pre krásu a farby, šikovnými rukami kreslila, šila, vyšívala, pôvabne písala a z obyčajných vecí, ako plechovky tvorila suveníry, ktoré sa snažila predávať. Nový márnotratný americký svet ponúkal materiálov na výrobu dostatok. Toto Júliine sporivé hromadenie harabúrd zdedili i synovia. Tí matku pozorne sledovali a dedili jej umelecký talent.
Najmladší často chorľavý syn Andrijko, ako ho volali doma, sa vždy “držal jej sukne”. Keď mal osem rokov postihla maličké telíčko zriedkavá choroba nervového systému chorea. Spôsobujúca mimovoľné pohyby končatín pripútala malého Andrijka na niekoľko mesiacov k posteli. Milujúca matka však chorému synovi venovala veľa pozornosti. Učila ho kresliť a za výsledky často odmeňovala čokoládkou, ktorá bola pre rodinu Varcholovcov luxusom. Kresba sa neskôr stala častou obľúbenou Warholovou zábavou. Keď dorástli Andyho starší bratia a boli súci na robotu v rodine predpokladali vyšší rozpočet, situáciu však zmenila otcova smrť na následky tuberkulózy. Len 14. ročného Andrijka to navždy veľmi poznačilo.
Emocionálne čistá matka Júlia s veľkým srdcom, najmladšieho syna stále podporovala a rovnako, ako jej nebohý manžel aj ona verila stále sa rozvíjajúcemu talentu mladíka. Ten vytrvalo kreslil, maľoval, zaujímal sa o film, zbieral plagáty, fotografie filmových hviezd i články o nich. Hromadil a skladoval takmer všetko, “čo sa ešte mohlo zísť” počas celého života. Po jeho smrti sa v dome našlo nespočetne veľa nezmyselných vecí, ktoré jeho tzv. priatelia rozpredali za milióny eur. Puntičkársky zbieral a odkladal každý kúsok papiera ako aj listy od fanúšikov, časopisy súvisiace s jeho slávou, osobné zápisky a spolu s homosexuálnou pornografiou ich ukladal do stoviek očíslovaných krabíc (časové puzdrá) a nikdy ich už neotvoril. Mnohé z nich sa zachovali a sú uložené v Pittsburskom múzeu.
Rovnako ako jeho rodičia aj on sa hlásil ku gréckokatolíckej cirkvi, no pre svoju neskrývanú homosexuálnu orientáciu ho cirkev veľmi neprijala. Náboženské témy beztak ostali súčasťou mnohých jeho diel, akými bola séria malieb Posledná večera vystavená začiatkom roka 1987 v Miláne.
Matka Júlia zohrala v živote svojich troch detí veľmi dôležitú úlohu. Podľa spomienok synov Johna a Paula bola absolútne obetavá a podporovala ich zanietenie pre umenie. Inšpirovala originalitou, ktorá bola pre Američanov novou a pôsobivou. Preslávila sa i známymi stopami kuracích nôžok na plátnach. Stála pri sláve najmladšieho syna a pre všetkých troch bola vernou spolupracovníčkou, ktorá ich tvorbu započala a navždy ovplyvnila.
Aj samotný Andy sa o matke vyjadroval ako o inteligentnej šikovnej žene, po ktorej zdedil veľa talentu, a ktorá ho inšpirovala filozofiou zmyslu života. Andyho otec rozpoznal umelecký talent svojho syna už v mladom veku a odkladal peniaze na jeho vysokoškolské vzdelanie. Popri návšteve Holmesovej základnej školy navštevoval Andy výtvarné kurzy, ponúkané Carnegieho inštitútom v Pittsburghu. Za otcove úspory potom nastúpil na vysokoškolské štúdium na Carnegie Institute of Technology v rovnakom meste, aby sa tu venoval komerčnému priemyselnému umeniu. Po absolvovaní bakalárskeho štúdia sa v roku 1949 presťahoval do New Yorku, kde začal úspešnú kariéru v reklame ako ilustrátor časopisov. Rokom odchodu sa začína aj jeho umelecká tvorba, kedy sa z Andreja Warholu stáva Andy Warhol a zároveň jeden z najúspešnejších komerčných umelcov 50. rokov. Osamelosť, ktorú neskôr pociťuje, spôsobila jeho časté sťahovanie sa, ktoré ukončila matka Júlia – životom v spoločnej domácnosti až do jej smrti v roku 1972.
V roku 1964 Warhol otvoril brány svojho umeleckého štúdia, veľký na strieborno vymaľovaný sklad The Factory. Továreň bola obľúbeným miestom stretnutí konzumentov amfetamínu, Warholových superhviezd z umeleckých kruhov aj umelcov, ktorí sa za nich iba vydávali. Legendárna The Factory v srdci New Yorku bola doslova továreň na umenie.
Od sériových malieb amerických produktov ako plechovka polievky a Coca-Cola v 60. rokoch, pokročil na grafickú techniku sieťotlače, ktorá podporila jeho snahu masovej výroby. V 70. a 80. rokoch za pomoci umeleckých pracovníkov začal produkovať sieťotlače s významnými ikonami doby, ktoré sa stali hlavnými témami v tvorbe Andyho Warhola. Portréty sa stali slávnymi a Warhol za ne inkasoval stovky provízií. V roku 2008 sa jeho obraz Eight Elvises predal za neuveriteľných 100 miliónov dolárov, čo mu prinieslo status jedného z najcennejších obrazov svetovej histórie. Pestré portréty sa však prelínali s maľbami smrti a katastrof, ako boli samovraždy, autonehody a výjavy z elektrického kresla.
Warhol miloval moderné a rýchlo sa meniace veci. Spoločnosti predkladal fakty, banálne motívy aj portréty známych osobností, ktorými poukazoval na snobský konzum, ktorý ale sám rád vyhľadával. V mysli uzavretej spoločnosti sa však stal výstredným excentrickým a intelektuálnym chytrákom. Chrlil dvojzmyselné výroky o sebe, umení a živote, čo bolo pre spoločnosť 20. storočia nepríjemné a tabuizované.
V 70. rokoch pokračoval v skúmaní ďalších foriem médií. Publikoval knihy, ako Filozofia Andyho Warhola, a rýchlou produkciou sa dostal aj ku klasicky avantgardnej kinematografii. Vytvoril viac ako 60 filmov. K najslávnejším patrí snímka Sleep zachytávajúca básnika a Warholovho blízkeho priateľa Johna Giorna spiaceho 8 hodín. Valerie Solanas, ktorá si tiež zahrala vo viacerých Warholových filmoch, ho 3. júna 1968 takmer smrteľne postrelila. Psychicky labilná, militantná feministická spisovateľka tromi výstrelmi silno ovplyvnila umelcov následný život. Strely preleteli žalúdkom, žlčníkom a oboma pľúcami. Warhol sa z následkov útoku nikdy celkom nezotavil. Dôvod prečo Solanas vystrelila bol podľa jej slov prostý, „mal príliš veľkú kontrolu nad mojím životom“. Podľa neskorších správ ju však vytočilo, že Warhol nepoužil k natočenému filmu jej scenár. Solanas však odpustil a neskôr filmom celú udalosť satirizoval. Veril, že každý človek si zaslúži aspoň 15 minút slávy.
Umelec zo strachu z lekárov zdravie často zanedbával, až kým sa nestretol s chronickým ochorením žlčníka. Ťažkosti ho začiatkom roku 1987 priviedli až na operačný stôl a zdalo sa, že po operácií sa zotavuje. Avšak len dva dni na to nastali komplikácie a kráľ pop-artu náhle zomiera v spánku vo veku 59 rokov v dôsledku pooperačnej srdcovej arytmie.
Na pohrebe sa zúčastnili tisíce ľudí, aby najväčšiu hviezdu pop-artu odprevadili na poslednej ceste v Katedrále sv. Patrika v New Yorku. Jeho hrob je umiestnený južne od Pittsburgu na gréckokatolíckom cintoríne St. John the Baptist. Rok na to sa pozostalosti z jeho umenia vydražili za 20 miliónov dolárov na desaťdňovej aukcii. Podstatná časť z nich sa nachádza v rodnej Amerike. Veľkú zbierku vlastní Múzeum Andyho Warhola umiestnené v štvrti North Shore v rodnom Pittsburgu v Pensylvánii. Je najväčším múzeom amerického umenia venované jednému umelcovi. Súčasťou zbierky je viac ako 4000 Warholových diel.
Za zachovanie bratových cenností sa postaral aj John Warhola, viceprezident The Andy Warhol Foundation for the Visual Arts v New Yorku. Nezabudol však na svoje korene, vďaka ktorým Júlia Varcholová určila smerovanie svojich synov a napomohol k vzniku múzea ďaleko za veľkou mlákou. Po smrti Andyho navštívil John Warhola príbuzných na Slovensku, kde sa prvýkrát stretol s Michalom Byckom, ktorý ho poprosil o pomoc vo veci získania diel Andyho Warhola pre niektorú zo slovenských galérií. Johnovi sa myšlienka Bycka páčila a posunul ju inštitútu v New Yorku, ktorý bol o návrhu ochotný diskutovať a diela na Slovensko zapožičať. Vtedajšia politická a spoločenská situácia v Československu v roku 1988 spôsobila, že mnohé múzeá odmietli na danú tému s inštitúciou v New Yorku komunikovať. Sťaženú situáciu prelomil až pád totality 17. novembra 1989, ktorý spôsobil prekvapivý obrat záujmu o dielo Andyho Warhola. Symbolicky v “predvečer nežnej revolúcie” 16. novembra 1989 bola v Medzilaborciach otvorená výstava o Andym Warholovi. Vystavené propagačné materiály o umelcovi boli spolu s faktami o jeho rusínskom pôvode prvé doposiaľ zverejnené dokumenty.
Druhú návštevu Medzilaboriec Johna Warhola v roku 1990 sprevádzalo sklamanie z problémov rekonštrukcie budovy pošty, kde malo sídliť budúce múzeum. Newyorská nadácia sa vyjadrila jasne, obrazy umelca môžu poslať na Slovensko až po finálnom dokončení priestorov múzea. Rok na to situáciu vyriešil mestský úrad, ktorý pre účely múzea poskytol novopostavený dom kultúry. Prenajaté priestory budovy upravili najmä Michal Bycko, Rudo Prekop, Michal Cihlář a architekt Štefan Pacák. O ich výsledku informovali čakajúcu nadáciu v Amerike.
Po dlhých útrapách sa 30. júna 1991 napokon konalo slávnostné otvorenie Múzea moderného umenia rodiny Warholovcov. Neskôr premenovaného na Múzeum moderného umenia Andyho Warhola. 9. septembra 1991 Jay Shriver, niekdajší asistent Andyho Warhola a člen nadácie pre vizuálne umenie v New Yorku, sprevádzal zásielku 13 originálov Andyho Warhola do Medzilaboriec. Následný 5. október bol konečne dňom slávnostnej vernisáže výstavy “Andyho Warhola v kraji svojich rodičov”, na ktorej sa zúčastnil aj spokojný John Warhola. Pred múzeom stojí 230 cm vysoká socha Andyho Warhola od prof. Juraja Bartusza.
Expozíciu múzea tvoria tri časti:
- Prvá z nich je venovaná dielam Paula Warholu a jeho syna Jamesa. Paul ako amatérsky výtvarník sa stretáva s profesionálnou tvorbou syna Jamesa venujúceho sa knižným ilustráciám pre deti.
- Druhá časť expozície pozostáva z artefaktov o rusínskom pôvode Andyho Warhola, ktorého rodičia sa narodili v Mikovej pri Medzilaborciach. Medzi najcennejší predmet sa radí košieľka, v ktorej boli krstení všetci synovia Júlie a Andreja Warholovcou a tiež portrét matky, slávna serigrafia Júlie Varcholovej. Autentické artefakty získané alebo zapožičané od pozostalých a blízkych umelca, listiny, cenná korešpondencia a fotografie od Evy Bezekovej – najmladšej Júliinej sestry, osobné veci, ako odev, fotoaparát, magnetofón sú cenné materiály stálej expozície o pôvode Andyho Warhola.
- Tretiu a zároveň najväčšiu časť expozície reprezentuje umelecké dielo samotného kráľa pop-artu. Tvoria ju diela zapožičané nadáciou Andyho Warhola pre vizuálne umenie v New Yorku, zbierok súkromných zberateľov, ale aj diela, ktorých vlastníkom je samotné múzeum. Sú tu zastúpené všetky tvorivé obdobia umelca, z ktorých väčšina sú serigrafie.
- Najvýznamnejším dielom je 10 najznámejších Židov 20. storočia, Ladies and Gentlemen, portréty Ingrid Bergmanovej, lídra skupiny Rolling Stones Micka Jaggera, ale aj serigrafie s komunistickou symbolikou, Kladivko a Kosák i Červený Lenin. Nájdeme tu viac ako 160 diel.
V múzeu sa nachádza aj jedinečná expozícia Street Art vs. Pop-Art. Zapožičané originály Keitha Haringa, ktorý sa s Andym poznal osobne, je možné vidieť na Slovensku iba v tomto múzeu. Návštevníci si tu nájdu cestu aj k dielam Roya Lichtensteina, Jeana-Michela Basquiat, Poppy či Bambi, ktorej identita je dodnes neznáma.
Múzeum na 25. výročie svojho vzniku navštívil Andyho synovec Donald Warhola so svojou manželkou a synom Andym. Súčasťou slávnosti bola promócia dvoch originálnych publikácií spomínaného prasynovca Andyho Warhola. Knihy pokrstil symbolicky zeminou z Mikovej uloženej v plechovke s motívom Campbellovej polievky 25. augusta 2016.
Andy sa vo výtvarnom prejave orientoval na predmety každodennej spotreby, reklamné značky aj portréty známych osobností. Je autorom mnohých portfólií osobností histórie, umenia a politiky. Bol jedným z najplodnejších a najpopulárnejších umelcov svojej doby a jeho pop-artová tvorba v 60. rokoch je príznačná vysokou komerčnou citlivosťou a avantgardnosťou. Stieral hranice medzi výtvarným umením a estetikou. Múzeum moderného umenia Andyho Warhola je jeho najväčšou centrálnou zbierkou na Slovensku a ako prvé vo svete je venované osobnosti kráľa pop-artu. Jeho záhadný osobný život je neustálym predmetom debát.
