Menej snívate a pri požiadavke z vonkajšieho okolia, predstaviť si niečo konkrétne zostanete v úzkych? Obmedzená či nedostatočná predstavivosť môže poukazovať na ojedinelé ochorenie, ktorým trpí 2 až 5% populácie. Podľa najnovších výskumov afantáziu možno rozpoznať nielen na základe testu, ale aj podľa vzhľadu zreničky. Je liečiteľná a prečo vôbec vzniká?
ČO JE AFANTÁZIA?
Ak ste si mysleli, že vizuálnu predstavivosť má každý z nás, vyvedieme vás z omylu. Existuje veľmi malé percento ľudí, ktorí majú zníženú schopnosť nielen pamätať si minulosť, predstaviť si budúcnosť či dokonca snívať. Vedci dodnes nevedia s istotou, čo tento stav spôsobuje. Čo však vedia je, že sa s afantáziou ľudia buď narodia alebo sa v priebehu života rozvinie najčastejšie po poranení mozgu. Faktom zostáva, že ide prejav toho, že zraková kôra mozgu nefunguje správne a tým pádom nedokáže spracovávať „informácie očí.“ Názory vedcov potvrdzujú aj to, že afantázia nie je spojená len s chýbajúcimi vizuálnymi obrazmi, ale aj rozšíreným modelom zmien iných kognitívnych procesov.
ŽIVOT S AFANTÁZIOU
Predstaviť si pláž a more, vybaviť si spomienky z detstva či zamyslieť sa nad tým, ako by mohol život vyzerať o niekoľko rokov. Presne s týmto druhom vizualizácie majú ľudia s afantáziou problém. Často sa stáva aj to, že hoci v noci snívajú, pamätajú si menej detailov a ich sny sú jednoduchšie. Tak či onak, tento stav zásadným spôsobom neovplyvňuje život a jeho prežívanie. Čo však ovplyvniť môže sú emocionálne reakcie. Človek s afantáziou môže na iných pôsobiť chladne a preto je veľmi dôležité svoj stav nielen poznať, naučiť sa s ním pracovať a vysvetliť ho svojmu okoliu. Vysvetliť, že nejde o poruchu duševného zdravia, ale o neurologický stav.
ODHALIA JU ZRENIČKY?
Jav, ktorý už v roku 1880 opísal výskumník ľudskej mysle Francis Galton a dlhé roky ostal neprebádaný sa snažia vedci preskúmať zas a znova. Najnovšia teória hovorí o tom, že afantáziu dokážu prezradiť aj zreničky a vcelku jednoznačným signálom. Úlohou ľudí, ktorí sa výskumu zúčastnili bolo predstaviť si tmavé a svetlé tvary. Zreničky tých, ktorí afantáziou netrpeli sa pri tmavých a svetlých tvaroch zužovali a rozširovali, čo pri ľuďoch s afantáziou pozorované nebolo.
NIČ NIE JE STRATENÉ
Hoci výskumov, ktoré sa tejto diagnóze venujú pribúda, stále ich je málo na to, aby sa s určitosťou dal vysloviť jednoznačný záver. Záver, čo ju spôsobuje, ako sa prejavuje a ako život človeka ovplyvňuje. Ale! Medzi „afantazikmi“ sa vo svete nachádzajú skutočne úspešní ľudia. Poznáte Blaka Rossa? Spolutvorca webového prehliadača Mozilla Firefox sa vo svojej kariére neobmedzuje rovnako, ako komička Laura Lexx, autor fantasy Mark Lawrence, britský komik a televízny spisovateľ James Harkin či bývalý prezident Walt Diseny Animation Ed Catmull.
