Poznáte ten pocit, keď sa niekto začne smiať a smeje sa hlasno a od srdca, až sa začnete smiať aj vy, aj keď netušíte, čo je vlastne také smiešne? Čo by ste robili, ak by ste videli skupinku ľudí na ulici, ako na niečo so záujmom pozerajú? Išli by ste sa pozrieť, čo ich tak zaujalo, aj keď neviete či to je vôbec hodné vašej pozornosti?
Tento jav, keď jedinec stratí svoju individuálnu identitu, a poddá sa hromadnému správaniu a emocionálnej „nákaze“ davu, je známy ako davová psychóza. V takomto stave jedinec môže preháňať svoje reakcie, nasledovať nezvyčajné trendy a dokonca stratiť kritické myslenie. Ide o zaujímavý fenomén, ktorému ešte stále úplne nerozumieme, a skladá sa zo zmesi strachu, záujmu, aj zvedavosti.
V tomto článku načrieme trochu do histórie pojmu, a povenujeme sa psychologickým aspektom tohto fenoménu. Pripravte sa na pútavú jazdu do sveta masového správania!
O ČOM TO VLASTNE JE
Samotné slovo psychóza je gréckeho pôvodu, v medicínskom ponímaní znamená „všeobecný nepokojný duševný stav alebo poruchu duševnej rovnováhy až slabomyseľnosť“. Najlepšie je možné vysvetliť si to pojmami ako – zmanipulovaný dav až hypnoticky ovládnutý vodcom, stav určitého duševného napätia, rozruchu, ktorý je charakteristický pre väčšie masy ľudí. V dnešnej dobe, keď sme neustále pripojení na sociálne siete a sledujeme každý trend, nie je prekvapujúce, že existuje ešte vo väčšom meradle.
HISTORICKÉ OKIENKO
Francúzsky psychológ, sociológ, antropológ a historik, Gustave Le Bon na konci 19. storočia popísal v jeho knihe Psychológia davu ako sa zmení správanie jednotlivcov, ak sa stanú súčasťou davu. Bol presvedčený, že v dave prichádza človek o nezávislosť, zodpovednosť, a kritické myslenie, a ovládnu ho nevedomé inštinkty. Jeho myšlienky sú aktuálne aj dnes, v súvislosti so šírením masovej paniky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych javov. Jeho názory publikované v knihe boli síce dnes už vyvrátené na základe najnovších poznatkov, nič to nemení na fakte, že študovanie správania a psychológie davu bolo zaujímavé pre mnoho ďalších, ako napríklad pre Sigmunda Freuda, či Williama McDougalla.
Termín Davová psychóza sa prvýkrát objavil v roku 1920, keď psychológ Carl Jung študoval vplyv davu na individuálnu psychiku. Odvtedy je pevnou súčasťou diskusií o ľudskom správaní v kolektíve.
VÝSKYT DAVOVEJ PSYCHÓZY
Prečo sa vlastne vyskytuje? Sociálna dynamika a tendencia jednotlivcov prispôsobovať sa davu sú hlavnými faktormi, ktoré to spôsobujú. Keď sme súčasťou veľkého davu, cítime sa ako súčasť niečoho väčšieho a strácame svoju identitu ako jednotlivec. Toto je využívané v reklamných kampaniach, sociálnych médiách a dokonca aj v politike. Všetci sa snažia vyvolať v nás silnú emocionálnu reakciu, ktorá sa nás zmocní, a pod jej vplyvom môžeme konať úplne inak ako s chladnou hlavou.
Energiu veľkého davu využívajú rôzne náboženské kulty, sekty, politici, ale napríklad tento jav je dnes využívaný v marketingu. Je to neuveriteľné, ako rýchlo sa dav dokáže odchýliť od svojho bežného správania a zapojiť sa do niečoho, čo by sme sami nikdy neurobili. Tento stav v menej výraznom meradle zažívame takmer denne aj my.
MÉDIÁ AKO MANIPULÁTOR
Dobrým cielením a zostavovaním reklám sa dá vytvoriť jav podobný davovej psychóze, a motivovať tak ľudí ku kúpe produktov. Ak sledujete televíziu, alebo ak vám niekde na sociálnej sieti vyskočí reklama na hocijaký produkt, nemusíte byť analytik, aby ste si všimli, aké techniky sa používajú v marketingu na vyvolanie istých pocitov. Stačí, že niečo začne nakupovať viac ľudí a vás prepadne nutkavý pocit, či by ste si to nemali zadovážiť aj vy. Reklamy sa snažia vyvolať dojem, že iba ten jediný produkt je presne to čo potrebujete v živote, a ak si ho kúpite, vaše problémy zmiznú.
S blížiacimi sa voľbami sa úmerne zvyšuje množstvo prepieranej „špinavej bielizne“ v médiách, čo môže ovplyvňovať verejnú mienku, a tým zmeniť výsledky volieb v prospech, či neprospech jednotlivých kandidátov. Tu môžeme pozorovať určité formy davovej psychózy, keď ľudia podľa médií menia názory a stanoviská.
PRÍKLADY Z NEDÁVNEJ MINULOSTI
K davovej psychóze môže prichádzať aj prostredníctvom médií, a tak v súčasnej dobe sociálnych sietí môže eskalovať naozaj rýchlo. Čo všetko dokáže panika a vybičované emócie sa naplno ukázalo počas pandémie. Akonáhle sa potvrdil prvý prípad koronavírusu na Slovensku, ľudia v strachu začali z obchodov hromadne vykupovať základné potraviny, ako múku, cestoviny, konzervy, a najväčšie boje sa odohrávali v uličke s toaletným papierom. Aj keď odborníci apelovali na Slovákov, že nie je dôvod na paniku, všetci aj tak spanikárili. Mnohí to máme ešte v živej pamäti, ako sme chceli vymeniť kocku droždia za garsónku v Petržalke. Teraz sa na tom už len smejeme. O tom, ako po vyjadrení „internetových odborníkov“ z lekární zmizol Ivermektín a predával sa na rôznych bazároch za premrštené ceny, ani netreba hovoriť. To všetko dokáže vplyv médií a strach napáchať.
Konflikt na Ukrajine tiež naplno ukázal, aký vplyv môže mať panika na dav. Po vtrhnutí ruských vojsk na Ukrajinu začali Slováci hromadne žiadať o cestovné pasy. Akonáhle zaznela v médiách správa o možnom znečistení ovzdušia rádioaktívnym prachom, Slováci sa bezmyšlienkovite vrhli do lekární na jódové tabletky, a to aj napriek tomu, že ich užívanie bez odporúčania alebo preventívne môže byť veľmi nebezpečné. Čiže v konečnom dôsledku by si ľudia mohli ublížiť, a to všetko len na základe nepodloženej obavy.
Paniku môže spôsobiť aj neopatrné vyjadrenie dôležitého politika. Keďže tento konflikt má celosvetový dopad na rôzne odvetvia, ovplyvnil aj dodávky plynu z Ruska, na ktoré sme boli takpovediac odkázaní. No a vtedajší premiér Eduard Heger vydal vyhlásenie, že „musíme byť pripravení na všetko, aj na náhle odstavenie plynu“, a Slovákom nebolo viacej treba. Zareagovali presne tak, ako to už poznáme z minulých prípadov, a to tak, že len počas niekoľkých dní vykúpili všetky naskladnené elektrické variče v obchodoch s elektronikou.
DAVOVÁ PSYCHÓZA VERZUS TRENDY
Trendy majú výrazné prejavy, ktoré sú podobné s prejavmi davovej psychózy, ale rozdiel od davovej psychózy pri trendoch nie je motiváciou ľudí strach, ale skôr zvedavosť, a túžba podobať sa na niekoho, koho daný jedinec obdivuje. Trendy sú zreteľné v spoločnosti najmä medzi mladými ľuďmi. Dospievajúci ľudia sa snažia nájsť si vlastný štýl, a pritom zapadnúť medzi svojich rovesníkov. Tu je badateľné, ako rýchlo sa vedia šíriť, nech už ide o nový typ účesu, tetovania alebo iných telesných vylepšení, hudbe, filmov, a v neposlednom rade trendy v obliekaní a móde. Stačí, že si celebrita oblečie nejaký model, aj keby bol akokoľvek bizarný, onedlho to vidíme v menších či väčších obmenách po celom svete. Ľudia sa chcú cítiť ako ich zbožňované celebrity, nech to stojí čo to stojí, a je jedno, že o polroka to bude nemoderné, ako napríklad boli priesvitné topánky.
Trendy v estetickej medicíne a plastickej chirurgii sa menia tiež veľmi rýchlo, a ako boli pred pár rokmi moderné a žiadané foxy eyes (zvodný efekt líščích očí), no teraz sú hitom russian lips (ruské pery). Aktuálnosť trendov je krátka, a majú za následok akurát to, že medzi ľuďmi chodí veľa na seba sa podobajúcich kópií.
JE TEDA DAVOVÁ PSYCHÓZA ZLÁ?
Davovú psychózu nemôžeme jednoznačne odsúdiť ako zlú. Tento stav mysle, keď sa nechávame ovplyvňovať tým, čo sa deje okolo nás, je starý ako ľudstvo samo, a bude vždy existovať. Je nám prirodzená, a to nielen nám, ale aj celej zvieracej ríši. Zvieratá sa taktiež nechávajú ovplyvňovať inými pri vyhľadávaní potravy, partnerov, či svojho útočiska.
NENECHAJTE SA STRHNÚŤ DAVOM
Davová psychóza je zaujímavý psychologický jav, ktorý nám umožňuje lepšie porozumieť kolektívnemu správaniu jedincov. Jej vplyv sa dá obmedziť silnou vôľou a kritickým myslením. Niektoré trendy sú pre nás nevyhnutné, iné sú len súčasťou manipulácie s verejnou mienkou. Je nutné viesť už od detstva ľudí k sebaúcte, a dôvere vo vlastný rozum, ktorá by im včas bránila podľahnúť psychológii masy. Ako jednotlivci sa musíme uistiť, že nezabúdame na svoju individuálnu identitu a nechávame sa ovplyvňovať len vtedy, keď je to pre nás prospešné.
Preto buďme informovaní, uvedomujme si moc davu a nájdime rovnováhu medzi spoločnosťou a našou osobnou slobodou a hodnotami.
