Predstavte si, že by sa vašim domovom na takmer dve dekády stal terminál letiska. V cudzej krajine, bez znalosti jazyka, akýchkoľvek príležitostí a vidiny lepších zajtrajškov. Príde vám tento scenár ako z filmu? Skutočne sa stal a dokonca sa stal predlohou unikátnej snímky amerického režiséra Stevena Spielberga. Mehrán Karímí Náserí, človek bez krajiny, nakoniec zomrel na letisku Charlesa De Gaullea, kde strávil dlhých 18 rokov svojho života.
IRÁNSKY UTEČENEC
Mehrán Karímí Náserí, tiež známi ako Sir, Alfred Mehran bol iránsky utečenec, ktorý uviazol na letisku Roissy v novembri 1988. Z Iránu letel do Londýna, Berlína a Amsterdamu. Cesta za jeho matkou opakovane stroskotala a skončila vyhostením po tom, čo nevedel predložiť potrebné doklady. Snaha nájsť najdôležitejšiu ženu jeho života bola plná prekážok a nečakaných udalostí. Tú najzásadnejšiu a najviac trpkú zažil po prílete do Paríža, opäť bez dokladov a potrebných dokumentov. Nelegálny vstup do krajiny mu neprešiel a hoci ho po zatknutí prepustili, nemal kam ísť. A tak sa jeho domovom stala odletová hala Terminálu 1 a on človekom bez zázemia.
KTO BOL MEHRÁN KARÍMÍ NÁSERÍ?
Podľa dostupných zdrojov sa Náserí narodil v roku 1945 v Iráne, jeho matka bola škótska zdravotná sestra a otec iránskym lekárom. Po ukončení vzdelania v Spojenom kráľovstve sa vrátil do Iránu, odkiaľ bol v roku 1977 deportovaný kvôli politickým názorom. Po náročných a zdĺhavých obštrukciách dostal štatút utečenca, právo žiť a cestovať po Európe. Jeho cesta z Paríža do Veľkej Británie, kde sa plánoval usadiť, sa mu stala „osudnou.“ Od toho momentu už nič nebolo také ako predtým. Pred odletom do Londýna mu na letisku ukradli kufrík, ktorý obsahoval nielen pas, ale aj všetky potrebné dokumenty. Napriek tomu odcestoval s nádejou na riešenie. Z Londýna ho vrátili do Paríža, kde bol zatknutý a kvôli absencii potrebných dokumentov nemohol vstúpiť na francúzsku pôdu. Poľahčujúcou okolnosťou bol fakt, že práve do Francúzska s dokladmi cestoval. Prepustený na slobodu najskôr nemohol letisko opustiť, neskôr na ňom žil dobrovoľne. A hoci sa pokúsil odísť a začať nový život v jednom parížskom útulku, krátko pred svojou smrťou v novembri 2022 sa na letisko opäť vrátil.
ŽIVOT MEDZI PASAŽIERMI
Koľko ľudí sa počas jedného dňa presunie letiskom a jeho terminálmi? Stovky či tisíce? Súčasťou každodenného ruchu cestujúcich ale aj pracujúcich sa stal aj Náserí. Aby prežil, musel si vytvoriť nielen rutinu, zvládať povinnosti a aj prácu. Spával na červenej lavičke, každý deň vstával o 5:30, vykonal hygienu pred príchodom cestujúcich a po ich odchode, neskoro v noci, si na toaletách pral oblečenie, zarábal si upratovaním reštaurácií. Utiahnutého, no vždy príjemného a slušného muža si postupom času zamestnanci letiska a prevádzok obľúbili natoľko, že sa starali o to, aby mal každý deň čo jesť. Čítajúc knihy pri stolíku sledoval pohyb cestujúcich a nebránil sa ani rozhovorom s náhodnými okoloidúcimi. Azda jediné, čomu sa naozaj bránil boli peniaze a oblečenie, ktoré mu za tie roky miestni aj cudzinci ponúkali. Iránec s nie ľahkým osudom zapadol do bežného koloritu letiska očividne bez problémov. V roku 1999 mu predsa len priznali štatút utečenca a povolili pobyt v krajine. Ako obeť byrokracie to však prijať nechcel a na letisku chcel žiť naďalej.
FILMOVÝ TRHÁK
Skutočný príbeh iránskeho politického utečenca sa stal námetom filmu amerického režiséra Stevena Spielberga. Hlavnú rolu v snímke Terminál z roku 2004 stvárnila špička filmových plátien Tom Hanks. Vo filme hraje muža, ktorý uviazne na letisku v New Yorku, kam priletí po vojenskom prevrate vo svojej rodnej zemi. S pasom neexistujúceho štátu sa nemôže nikam pohnúť a tak práve na tomto verejnom mieste čaká na moment, kedy v jeho krajine skončí občianska vojna. Za zmienku stojí fakt, že hoci film bol natočený na základe osudu Iránca, dej nie je výlučne autentickým príbehom a niekoľko skutočností sa nezhoduje s realitou, príbehmi či vzťahmi, ktoré muž na letisku zažíval.
NÁVRAT NA LETISKO
Život, aký Mehran žil 18 rokov zanechal na ňom stopy. Na termináli žil až do roku 2006, odkiaľ ho vzhľadom na zdravotné problémy previezli do nemocnice. Prežíval v hosteloch z peňazí, ktoré dostal za sfilmovanie jeho príbehu. Čiastka 250 000 dolárov bola len malou nálepkou na všetky rany a neprávosti, ktoré na vlastnej koži, hoci čiastočne dobrovoľne, prežil. Zaujímavosťou je, že krátko predtým, ako poslednýkrát vo veku 77 rokov vydýchol sa na Terminál 1 vrátil. Dňa 12. novembra 2022 dostal na mieste, kde strávil podstatnú časť svojho života infarkt.
Titulná fotografia: deejay.it
